Joga a boh

Včera sa ku mne dostala jedna reakcia na jogu v dedinke, v ktorej o dva týždne začíname cvičiť. Od dvoch evanjeličiek, ktoré nebudú chodiť na jogu, pretože majú svojho boha. Kamarátka sa pýta, ako na to reagovať? Mňa narýchlo napadlo, ja im ho neukradnem a joga tiež nie.

Joga je často chápaná nesprávne. Buď ju ľudia berú len ako fyzické cvičenie a ostatné súčasti jogy vytrhnú, alebo je potom chápaná ako náboženstvo, ktoré môže ublížiť kresťanskej viere. Nebudem v článku dopodrobna rozoberať, čo je to joga, to by bolo na dlho. Len popíšem svoje myšlienky, ktoré mi prúdia hlavou po včerajšej reakcii.

Tí, ktorí navštevujú naše cvičenia vedia, že cvičenia sú hlavne o fyzickom a dychovom cvičení, čiastočne o meditácii a relaxácii. K témam duchovnosť, boh a podobne, sa dostávame málokedy. Až po otázkach jednotlivých ľudí.
Niekto jogu chápe ako náboženstvo a preto ho potom napadne, že však tá joga by mi mohla ukradnúť vieru v môjho boha. Boha každý vidíme svojimi očami, v každého predstavách je trošku iný. Niekto verí v Ježiša, iný zase v Aláha, niekto vníma Boha ako lásku, iný ako prírodu a ďalší zase vníma Boha ako všetko stvorenie, ktoré je okolo neho. A je to fajn, pretože každý máme bližšie k niečomu inému. Problémom je to, keď sa jednotlivé náboženstva medzi sebou obviňujú a hlásia, že ich boh je najlepší. Každý by mal veriť v toho boha, ktorý mu je najbližší. A joga nám práve túto voľnosť a pochopenie dáva. Dáva nám možnosť vybrať si dokonca aj Ježiša a nikde nie je žiadne pravidlo, že keď chceme cvičiť jogu, musíme veriť v niečo iné. Joga nie je náboženstvo, joga je základom duchovnosti. A duchovnosť je súčasťou každého náboženstva. A čo je to duchovnosť? Sú to určité princípy, ktoré v živote môžeme rozvíjať. Napríklad nezabíjanie. Princíp, ktorý je v joge a aj v kresťanstve. Ďalej neokradneš, znova princíp, ktorý je v joge aj v kresťanstve. A mohli by sme hľadať ďalej a našli by sme ďalšie spojitosti.
Joga nám práveže dáva možnosť tieto princípy, a tým pádom aj duchovnosť v sebe rozvíjať. A keď v sebe rozvíjame duchovnosť, my sami sa stávame božskými, pretože v sebe uskutočňujeme božské kvality. A zároveň vieme lepšie pochopiť slová rôznych bohov, majstrov, duchovných učiteľov.

Ako som však písal na začiatku, joga v našich kurzoch je hlavne o fyzickom cvičení. A máme veľmi veľa spokojných cvičencov, ktorí sa zbavili bolestí chrbta, zvládajú lepšie stres, zlepšila sa im kvalita života  . . . . A je škoda o toto prísť len preto, že sa zbytočne obávame toho, že nám niekto ukradne vieru v nášho boha. Tú vieru máme každý vo svojom vnútri a vziať nám ju nikto nemôže.