Joga a boh

Včera sa ku mne dostala jedna reakcia na jogu v dedinke, v ktorej o dva týždne začíname cvičiť. Od dvoch evanjeličiek, ktoré nebudú chodiť na jogu, pretože majú svojho boha. Kamarátka sa pýta, ako na to reagovať? Mňa narýchlo napadlo, ja im ho neukradnem a joga tiež nie.

Joga je často chápaná nesprávne. Buď ju ľudia berú len ako fyzické cvičenie a ostatné súčasti jogy vytrhnú, alebo je potom chápaná ako náboženstvo, ktoré môže ublížiť kresťanskej viere. Nebudem v článku dopodrobna rozoberať, čo je to joga, to by bolo na dlho. Len popíšem svoje myšlienky, ktoré mi prúdia hlavou po včerajšej reakcii.

A young child prays to God.

Tí, ktorí navštevujú naše cvičenia vedia, že cvičenia sú hlavne o fyzickom a dychovom cvičení, čiastočne o meditácii a relaxácii. K témam duchovnosť, boh a podobne, sa dostávame málokedy. Až po otázkach jednotlivých ľudí.
Niekto jogu chápe ako náboženstvo a preto ho potom napadne, že však tá joga by mi mohla ukradnúť vieru v môjho boha. Boha každý vidíme svojimi očami, v každého predstavách je trošku iný. Niekto verí v Ježiša, iný zase v Aláha, niekto vníma Boha ako lásku, iný ako prírodu a ďalší zase vníma Boha ako všetko stvorenie, ktoré je okolo neho. A je to fajn, pretože každý máme bližšie k niečomu inému. Problémom je to, keď sa jednotlivé náboženstva medzi sebou obviňujú a hlásia, že ich boh je najlepší. Každý by mal veriť v toho boha, ktorý mu je najbližší. A joga nám práve túto voľnosť a pochopenie dáva. Dáva nám možnosť vybrať si dokonca aj Ježiša a nikde nie je žiadne pravidlo, že keď chceme cvičiť jogu, musíme veriť v niečo iné. Joga nie je náboženstvo, joga je základom duchovnosti. A duchovnosť je súčasťou každého náboženstva. A čo je to duchovnosť? Sú to určité princípy, ktoré v živote môžeme rozvíjať. Napríklad nezabíjanie. Princíp, ktorý je v joge a aj v kresťanstve. Ďalej neokradneš, znova princíp, ktorý je v joge aj v kresťanstve. A mohli by sme hľadať ďalej a našli by sme ďalšie spojitosti.
Joga nám práveže dáva možnosť tieto princípy, a tým pádom aj duchovnosť v sebe rozvíjať. A keď v sebe rozvíjame duchovnosť, my sami sa stávame božskými, pretože v sebe uskutočňujeme božské kvality. A zároveň vieme lepšie pochopiť slová rôznych bohov, majstrov, duchovných učiteľov.

Ako som však písal na začiatku, joga v našich kurzoch je hlavne o fyzickom cvičení. A máme veľmi veľa spokojných cvičencov, ktorí sa zbavili bolestí chrbta, zvládajú lepšie stres, zlepšila sa im kvalita života  . . . . A je škoda o toto prísť len preto, že sa zbytočne obávame toho, že nám niekto ukradne vieru v nášho boha. Tú vieru máme každý vo svojom vnútri a vziať nám ju nikto nemôže.