O (a)teizme

Medzi ateistom a teistom nie je žiaden rozdiel. Obaja žijú v určitej predstave, presvedčení, viere. Obaja majú v centre záujmu Boha. A je jedno, či ho uznávajú alebo popierajú.

Ak Boh je, tak jednoducho je, netreba tomu veriť, je to holý fakt. Nie je o čom diskutovať. Kvetinku vidíte pred svojimi očami a nenapadne vás prehlásiť, že kvetinka podľa vás existuje. Každý ju vidí.

Ak Boh nie je, tak nemá zmysel jeho existenciu popierať. Niet kvetinky pred vašimi očami. Už len samotná podstata ateizmu je absurdná. Ako je možné veriť, že niečo neexistuje? Ak niečo neexistuje, nie je potrebné o tom diskutovať. Je to holý fakt.

Avšak už samotný ateizmus musí v sebe obsahovať teizmus. Vieru v neexistenciu. A viera v neexistenciu pripúšťa zároveň existenciu toho, čo podľa nej neexistuje. Platí to aj obrátene. Istá pani vraj zasvätila celý svoj život zakladaniu ateistických organizácií. Nie je absurdné zasvätiť svoj život niečomu, čo vlastne neexistuje? Načo plytvať energiu pre niečo, čo nie je? V podstate môžeme povedať, že tá pani bola šíriteľkou Boha a zasvätila mu svoj život.  Zakladala mu „chrámy“, v ktorých o ňom hovorila. Že (ne)existuje. Vidíte ten paradox?

Veriaci, neveriaci, Bohu je to aj tak jedno. Nik nie je v jeho očiach viac alebo menej. Podstatné je, ako človek žije.

„Ruky, ktoré pomáhajú, zavážia u Boha viac ako ruky, ktoré sa modlia.“

Svojim životom sa človek k Bohu buďto približuje, alebo sa od neho vzďaľuje. Či si to uvedomuje, alebo nie.