Ahimsa

Nedávno som narazil na článok zameraný na ashtangajogu a jej jednotlivé stupne. A konkrétne ma zaujal odstavec o ahimse. Autorom článku bol jeden popredný slovenský cvičiteľ.

Ahimsa v preklade znamená nenásilie, neubližovanie. Neubližovanie činom, slovom, myšlienkou . . . Už dlhšie sledujem ako si ľudia ohýbajú tento jogový princíp tak, ako im to vyhovuje. A všimol som si to aj v tomto článku, kde autor „obhajoval“ konzumáciu mäsa. Že pre niektoré typy ja mäso nevyhnutné a nedokážu bez neho fungovať. Nechcem teraz rozoberať mäso z hľadiska výživy, pretože by sa článok uberal iným smerom. Ale dlhším vystelením by sme určite došli k záveru, že to mäso až tak potrebné nebude a aj ľudia, ktorí majú predispozície k mäsovému jedálničku, dokážu fungovať bez neho.

Nechcem tiež reagovať na autora článku, je to v podstate jedno, kto ho napísal. Vnukol mi však inšpiráciu napísať tento článok.

Ahimsa je nenásilie. Nenásilie, ktoré by jogín mal šíriť okolo seba. Najľahšie sa do praxe dá zaradiť nenásilie fyzické. Neubližovanie činmi sa dá určite lepšie ovládať ako neubližovanie myšlienkami. Preto prvým predpokladom v ceste jogína je vegetariánstvo, prípadne vegánstvo. Prečo? Pretože joga je cesta k spojeniu. K spojeniu nášho individuálneho vedomia s vedomím univerzálnym, alebo kozmickým. S rozvíjaním nášho vedomia prichádzame k uvedomeniu, že vedomie, ktoré je v nás je aj v bytostiach okolo nás. A nielen v ľuďoch, ale aj v iných živých bytostiach. Prečo by sme mali teda zabíjať život okolo nás, alebo podporovať zabíjanie iných živých tvorov? Človek by mal byť ochrancom a nie ničiteľom.

Ak v joge smerujeme ku konečnému cieľu, tak mäso a zabíjanie s ním spojené bude vytvárať neprekonateľnú prekážku. Ako môžeme mať čisté myšlienky, keď podporujeme zabíjanie? Ako sa potom dostaví stav meditácie? A nie je to len o podpore zabíjania, ale aj o energii, ktorá k nám prichádza v potrave. Uvedomte si ako sa cítite, keď ste v nebezpečenstve. Možno ste niekedy zažili situáciu, keď vám išlo o život, alebo ste len boli vo veľkom nebezpečí. Čo ste cítili? Bol tam strach, stres. Čo cítia zvieratá, keď vedia, že budú zabité? Aj oni majú z toho strach, sú vystresované. A po smrti sa to z ich tela nestratí. Mäsom tento strach a stres prechádza do nášho tela. Môžeme sa potom dopracovať k čistým myšlienkam, do stavu bez agresivity?

My ľudia sme nedokonalí a nie je jednoduché naplniť všetky princípy jogy. Je veľkým požehnaním ak nás joga dokáže doviesť až do stavu, že to všetko zvládame. Nemali by sme však ohýbať jogové princípy tak, ako to vyhovuje nám. Čistota učenia by mala pretrvávať.

Ahimsa znamená aj nenasílie k sebe samému. Preto ani vegetariánstvo by pre nás nemalo byť násilné a malo by v nás automaticky vyplynúť. S rozvojom vedomia prichádza vegetariánstvo automaticky. Aj jogové princípy sa dávajú do praxe automaticky, bez toho, že by ste ich chceli naplniť. Joga nie je cesta na ktorej musíme niečo dosahovať. Joga je skôr cesta na ktorej sa vecí zbavujeme a tým prichádza rozvoj a pokrok.

Taktiež ahimsa znamená nenásilie voči okoliu a preto by sme mali byť schopní akceptovať niekoho rozhodnutie konzumovať mäso. Je to každého osobné rozhodnutie. Ja však pevne verím, že jedného dňa každý v sebe rozvinie ahimsu natoľko, že bude v celom svete medzi ľuďmi mier. Bez vegetariánstva to však nedokážeme. Ak niekto dokáže zabíjať, dokáže zabíjať hocijaké stvorenie.